Vysoká citlivosť, známa aj pod skratkou HSP (Highly Sensitive Person), nie je diagnóza ani slabosť. Je to prirodzená vlastnosť nervového systému, ktorú má približne pätina populácie. Ľudia s vysokou citlivosťou spracúvajú podnety do väčšej hĺbky, intenzívnejšie prežívajú emócie a citlivejšie vnímajú svoje okolie.
V dnešnom svete sa často učíme, ako byť výkonnejší, rýchlejší a produktívnejší. Popri tom však ľahko zabúdame, že naše telo aj myseľ potrebujú chvíle ticha, spomalenia a bezpečia. Práve v nich sa môže upokojiť nervový systém, vydýchnuť si a znovu načerpať silu. Niekedy na to stačia celkom obyčajné veci, ako šálka teplého čaju, pokojná prechádzka,...
Naša myseľ je neustále aktívna. Každý deň vytvára tisíce myšlienok, spomienok, obáv, plánov aj vnútorných rozhovorov. Niektoré nás podporujú, iné vyčerpávajú. Často si ani neuvedomujeme, že tomu, čo sa odohráva v našej hlave, automaticky uveríme. A pritom existuje jemnejší spôsob, ako so svojou mysľou žiť. Nie bojom, ale láskavosťou.
Sadni si do prírody. Niekde, kde sú stromy, tráva a vzduch sa pohráva s listami na vrcholoch stromov. Najlepšie k vodnej ploche. Táto meditácia vznikla pri jazere.
Vzťah k sebe samým sa nebuduje iba v príjemných chvíľach. Formuje sa najmä v obdobiach, keď prechádzame skúškami, robíme chyby alebo pochybujeme o svojej hodnote. Sebasúcit nám pripomína, že aj v týchto okamihoch si zaslúžime láskavosť, pochopenie a starostlivosť.
Sebaláska je pojem, ktorý je dnes veľmi rozšírený. Objavuje sa na sociálnych sieťach aj v spirituálnych komunitách. Často sa o nej hovorí, ale nie vždy sa jej skutočne dotkneme.