Vzťah k sebe samým sa nebuduje iba v príjemných chvíľach. Formuje sa najmä v obdobiach, keď prechádzame skúškami, robíme chyby alebo pochybujeme o svojej hodnote. Sebasúcit nám pripomína, že aj v týchto okamihoch si zaslúžime láskavosť, pochopenie a starostlivosť.

Keď sa učíme byť láskavé k sebe

Láska k sebe nie je iba jeden pocit. Je to vzťah, ktorý vytvárame každý deň svojimi rozhodnutiami.

Učili sme sa byť láskavé k druhým. Učili sme sa odpúšťať a chápať bolesť ľudí okolo nás. Často sme sa však nenaučili robiť to isté vo vzťahu k sebe.

Môžeme sa o seba starať, môžeme meditovať, pracovať na svojom zdraví alebo si vytvárať krásne rituály. Ak však pri prvej chybe obrátime všetku svoju pozornosť proti sebe, korene tejto lásky zostávajú krehké.

Práve preto vnímam sebasúcit ako koreň sebalásky. Je to pôda, z ktorej vyrastajú všetky ostatné podoby lásky k sebe. Keď sa učíme byť láskavejšie k svojmu vlastnému príbehu, prirodzene sa mení aj spôsob, akým sa staráme o telo, ako pristupujeme k svojim potrebám, aké vzťahy si vytvárame a ako vnímame svet okolo seba.

Keď sa nám niečo nepodarí, dokážeme byť k sebe tvrdšie než k hocikomu inému. Niekedy si povieme slová, ktoré by sme nikdy nepovedali svojej dcére, sestre alebo priateľke. A predsa ich hovoríme samy sebe.

Namiesto slov: "Som neschopná," sa učíme povedať: "Toto je pre mňa ťažké. Urobila som chybu. Som človek a môžem sa z nej poučiť."

Práve v tomto priestore vzniká liečenie.

Sebasúcit nás pozýva zastaviť tento vnútorný boj. Nie preto, aby sme popierali svoje chyby, ale preto, aby sme sa prestali trestať za svoju ľudskosť.

Liečivá sila súcitu

Namiesto otázky: "Čo je so mnou zlé?" sa učíme pýtať: "Čo práve teraz potrebujem?"Moderná neuroveda zároveň ukazuje, že láskavý prístup k sebe pomáha upokojovať obranné reakcie nervového systému. Keď sa prestávame bičovať za svoje chyby a začneme sa k sebe správať s väčšou nežnosťou a pochopením, telo dostáva signál bezpečia. A práve v bezpečí môže začať skutočné liečenie.

Štyri podoby lásky k sebe

Láska k sebe sa môže prejavovať mnohými spôsobmi. Každá žena ju môže prežívať trochu inak, no existujú oblasti, v ktorých sa s ňou stretávame najčastejšie.

Starostlivosť o telo

Prvou podobou lásky k sebe je starostlivosť o telo. Patrí sem dostatok spánku, výživné jedlo, pohyb, oddych, dotyk aj pobyt v prírode.

Telo nie je prekážkou na duchovnej ceste. Je chrámom, cez ktorý prežívame život. Je miestom, kde sa stretáva duša so Zemou.

Keď sa staráme o svoje telo s úctou, nevzdávame hold iba svojmu telu. Vzdávame hold samotnému životu, ktorý v nás prebýva.

Tejto téme sa podrobnejšie venujem v článku Telo ako chrám: cesta k sebaláske a prijatiu ženy.

Starostlivosť o potreby a zdravé hranice

Mnohé ženy boli vedené k tomu, aby sa starali o všetkých okolo seba a až potom o seba.

Láska k sebe však znamená vedieť povedať: "Aj moje potreby sú dôležité."

Patrí sem schopnosť oddychovať bez výčitiek, požiadať o pomoc, odmietnuť to, čo nám ubližuje, a vytvárať si priestor na regeneráciu.

Nie je to sebectvo. Je to úcta k vlastnému životu.

Emocionálna bezpečnosť a zdravé vzťahy

Láska k sebe sa prejavuje aj vo vzťahoch. V tom, komu dovolíme vstúpiť do svojho života, aké hranice si vytvárame a či sa cítime bezpečne byť samy sebou.

Niekedy je najväčším prejavom sebalásky odvaha povedať nie. Niekedy je to odchod zo vzťahu alebo prostredia, ktoré nám dlhodobo ubližuje. A niekedy je to schopnosť priznať si vlastné emócie a požiadať o podporu.

Duchovná láska a meditácia Metta Bhavana

V mnohých duchovných tradíciách sa láska nerozdeľuje na "ja" a "ostatní". Začíname pri sebe, pri vlastnom srdci a vlastnom príbehu. Postupne sa však kruh láskavosti rozširuje. Najskôr na našich blízkych, potom na ľudí, ktorých stretávame, a napokon na všetky bytosti.

Práve tu sa stretáva psychológia so starobylou budhistickou praxou Metta Bhavana, meditáciou láskavosti a dobroprajnosti. Učí nás, že súcit nemusí zostať iba v našom vnútri. Môže sa stať živou silou, ktorú prinášame do svojich vzťahov, komunít a celého sveta.

Ak si chceš túto kvalitu láskavosti vedome pestovať, môžeš vyskúšať jednoduchú podobu meditácie Metta Bhavana. Posaď sa pohodlne, polož si ruku na srdce alebo na brucho a niekoľkokrát sa zhlboka nadýchni. Potom si pomaly opakuj:

• Nech som v bezpečí.
• Nech som zdravá.
• Nech som pokojná.
• Nech som šťastná.
• Nech žijem s ľahkosťou.

Nemusíš cítiť nič výnimočné. Nemusíš sa snažiť vytvoriť konkrétny pocit. Stačí vysloviť tieto slová s úmyslom láskavosti a nechať ich jemne pôsobiť. Tak ako semienko nepotrebuje vyrásť za jediný deň, ani súcit nemusí prísť okamžite.

V tradičnej budhistickej verzii sa meditácia postupne rozširuje. Po vyslovení prianí pre seba ich venujeme milovanej osobe, potom človeku, ku ktorému máme neutrálny vzťah, následne človeku, s ktorým prežívame napätie alebo konflikt, a napokon všetkým bytostiam.

Meditácia sa môže zakončiť jednoduchým prianím:

"Nech sú všetky bytosti v bezpečí.
Nech sú všetky bytosti zdravé.
Nech sú všetky bytosti šťastné.
Nech všetky bytosti žijú v pokoji."

Tak sa kruh láskavosti uzatvára. Začína pri nás a postupne sa rozširuje do sveta okolo nás.