Vysoká citlivosť: keď svet prežívate do väčšej hĺbky

Vysoká citlivosť, známa aj pod skratkou HSP (Highly Sensitive Person), nie je diagnóza ani slabosť. Je to prirodzená vlastnosť nervového systému, ktorú má približne pätina populácie. Ľudia s vysokou citlivosťou spracúvajú podnety do väčšej hĺbky, intenzívnejšie prežívajú emócie a citlivejšie vnímajú svoje okolie. 

Čo je HSP a čo o vysokej citlivosti hovorí veda

Pojem HSP (Highly Sensitive Person), teda vysoko citlivý človek, zaviedla v 90. rokoch americká psychologička Elaine Aron. Vo svojom výskume opísala skupinu ľudí, ktorých nervový systém spracováva podnety hlbšie a dôkladnejšie než je bežné. Nejde o chorobu, psychickú poruchu ani diagnózu, ale o vrodenú osobnostnú črtu, ktorá sa vyskytuje približne u 15 až 20 % populácie bez ohľadu na pohlavie či kultúru.

Výskumy ukazujú, že mozog vysoko citlivých ľudí nepracuje "silnejšie", ale dôkladnejšie. Pri zobrazovaní mozgu sa u nich častejšie aktivujú oblasti spojené s empatiou, uvedomovaním si emócií, spracovaním detailov a rozhodovaním. Neznamená to, že prijímajú viac podnetov ako ostatní. Ich mozog im však venuje väčšiu pozornosť a spracúva ich do väčšej hĺbky.

Dar hlbokého vnímania

Vysoká citlivosť neznamená iba schopnosť cítiť bolesť. Znamená aj schopnosť hlboko prežívať krásu. Možno najväčším omylom je predstava, že citliví ľudia sú slabší. Nie sú. Len ich nervový systém registruje viac.

Všimnúť si farby večernej oblohy. Zastaviť sa pri vôni rozkvitnutej lipy. Precítiť skladbu tak silno, že sa človeku tisnú slzy do očí. Vnímať jemné detaily architektúry, obrazu alebo lesa.

Možno aj preto nachádzame medzi vysoko citlivými ľuďmi mnoho umelcov, spisovateľov, hudobníkov, fotografov či terapeutov. Hlboké vnímanie sveta totiž prirodzene podporuje tvorivosť, empatiu aj schopnosť zachytiť jemné odtiene života.

Čo vysoko citlivý človek potrebuje

Vysoko citlivý človek nepotrebuje byť opravovaný, ale pochopený. Potrebuje si určiť zdravé hranice, vedomý oddych, kvalitný spánok, čas osamote, pobyt v prírode, hlboké vzťahy a možnosť odísť z prostredia, ktoré jeho nervový systém dlhodobo preťažuje. 

Keď sa naučí rešpektovať svoj nervový systém namiesto toho, aby sa snažil fungovať ako všetci ostatní, často objaví svoju najväčšiu silu.

Verím tiež, že je čas prestať stigmatizovať vysokú citlivosť aj ďalšie prejavy neurodiverzity. Každý človek prežíva a spracováva svet trochu inak. Táto rozmanitosť nie je chybou, ktorú treba opravovať, ale prirodzenou súčasťou ľudskej spoločnosti.

Keď sa prestaneme hanbiť za to, kým sme, a dovolíme si žiť v súlade so svojou prirodzenosťou, dávame tým tiché povolenie aj ostatným urobiť to isté. A práve v tom podľa mňa vzniká spoločnosť, v ktorej je viac prijatia, rešpektu a bezpečia pre každého z nás.

Čo mi vysoká citlivosť dala

Objavenie pojmu HSP bolo pre mňa jedným z najdôležitejších momentov sebapoznania. Mala som pocit, akoby niekto konečne pomenoval svet, v ktorom žijem od detstva.

Pochopila som, prečo na mňa škola pôsobila tak ťažko. A rovnako som pochopila, prečo ma tak veľmi ovplyvňuje krása. Vždy som cítila, že príroda ku mne rozpráva. Že vnímam jej cykly, rytmus ročných období a jemné zmeny, ktoré si možno niekto ani nevšimne. Dnes už viem, že je to súčasť mojej vysokej citlivosti.

Rovnako ju cítim pri obradoch. Keď sedím oproti človeku, často vnímam oveľa viac než slová. Cítim radosť, smútok, dojatie, strach aj úľavu. A práve preto je pre mňa také dôležité vytvárať bezpečný priestor. Priestor, v ktorom človek nemusí nič skrývať a môže byť na chvíľu úplne sám sebou.

Dnes viem, že potrebujem vedomý oddych, samotu, pohyb, prírodu, útulnosť domova a čas na regeneráciu. Nie preto, že som slabšia. Ale preto, že takto fungujem. Keď doprajem pokoj sebe, môžem ho potom s otvoreným srdcom prinášať aj druhým.

Nebudem klamať. Moja citlivosť bola pre niektorých ľudí nepríjemná. Niekedy ju nechápali, niekedy sa jej vysmievali. Žijeme v kultúre, ktorá často obdivuje tvrdosť a výkon. Akoby bolo správne všetko vydržať, neplakať, necítiť a ísť ďalej.

Ja som si však vybrala inú cestu.

Dnes stojím za tým, kým som, s hrdosťou. Nežijem život podľa predstáv väčšiny. Žijem ho tak, aby bol v súlade so mnou. A práve vďaka tomu stretávam ľudí, ktorí to majú podobne. Usmejem sa vždy, keď sa mi na obrad prihlási ďalší vysoko citlivý človek. Nemusí mi to ani povedať. Veľakrát to jednoducho cítim.

A možno práve preto si dnes dovolím plakať od dojatia na svadbe mojich priateľov. Už svoju citlivosť neskrývam. Je jedným z mojich najväčších darov.

Verím, že každý z nás prišiel na svet jedinečný. A že najväčšiu službu sebe aj svetu neurobíme tým, že sa budeme snažiť zapadnúť, ale tým, že si dovolíme naplno rozkvitnúť do toho, kým skutočne sme.