Telo ako chrám: cesta k sebaláske a prijatiu ženy

Sebaláska je pojem, ktorý je dnes veľmi rozšírený. Objavuje sa na sociálnych sieťach aj v spirituálnych komunitách. Často sa o nej hovorí, ale nie vždy sa jej skutočne dotkneme.

Pre mňa nie je sebaláska len fráza. Je to proces, ktorý sa nás môže dotknúť veľmi hlboko. Dotýka sa najmä nás žien, pretože mnohé z nás vyrastali vo vzorcoch, ktoré nás učili pochybovať o sebe a potláčať vlastné potreby.

Keď sa učíme mať rady samé seba, učíme sa zároveň prijímať lásku od života a od ľudí okolo nás. Z tohto miesta potom robíme rozhodnutia, ktoré sú dobré pre nás aj pre svet.

Telo ako základ prijatia a lásky

Ženské telo a ženský vzhľad boli v histórii často buď tabuizované, alebo naopak silno sexualizované. Na jednej strane sa o tele mlčalo. Na druhej strane sa stalo nástrojom marketingu, reklamy a nekonečných ideálov krásy.

Mnohé ženy tak vyrastali s pocitom, že nie sú dosť alebo že sú príliš. Je to program, ktorý je hlboko zapísaný v psychike mnohých z nás.

Prijať seba takú, aká som, a milovať svoje telo ako živú a posvätnú nádobu, cez ktorú prežívam život, je v dnešnom svete takmer revolučné. Zároveň to neznamená, že nikdy nechcem na svojom tele nič zmeniť.

Možno je moje telo v procese liečenia. Možno potrebuje viac rovnováhy. Možno sa učím robiť zdravšie rozhodnutia. Možno spracúvam staré návyky alebo závislosti.

Sebaláska nie je rezignácia. Je to vedomý vzťah k sebe.

Poďakovanie telu

Zastav sa na chvíľu a obráť svoju pozornosť dovnútra.

Uvedom si svoje telo. Ako pracujú tvoje orgány. Ako tvoje srdce pumpuje krv. Ako dýchaš.

Moderná neuroveda ukazuje, že keď vedome presunieme pozornosť k telu a dychu, aktivuje sa parasympatický nervový systém, ktorý pomáha telu upokojiť sa a obnoviť rovnováhu.

Skús jednoduché cvičenie. S nádychom prijmi lásku do svojho tela. S výdychom pošli telu vďačnosť.

Poďakuj mu za to, že ťa nesie životom. Za všetko, čo zvládlo. Za radosť, dotyk, skúsenosti a momenty života, ktoré si cez neho mohla zažiť.

Nahé telo

Čo cítiš, keď sa na seba pozeráš nahá v zrkadle? Aký je tvoj pohľad?

Skús sa na seba pozrieť očami lásky a prijatia. Pozri sa na svoje telo tak, ako sa pozeráš na prírodu.

V prírode vládne rozmanitosť. Stromy, kvety aj vtáky majú nekonečné množstvo podôb a práve v tom je ich krása.

Prečo by mali byť rovnaké ženy?

Prijmi sa taká, aká práve si. Vo svojej jedinečnosti.

Ak sa objavia kritické myšlienky alebo staré programy mysle, všimni si ich. Povedz si, že sú to len myšlienky. Nemusíš ich prijať.

Predstav si, že ti niekto ponúka staré zhnité jedlo na podnose. Prečo by si ho mala prijať? Rovnako nemusíš prijímať každú myšlienku, ktorá sa objaví v tvojej mysli.

Toto jednoduché uvedomenie je základom mnohých psychologických aj meditačných prístupov.

Byť so sebou

Keď budeš mať príležitosť, zostaň chvíľu vo svojej nahote sama so sebou. Nie ako objekt hodnotenia, ale ako živé telo.

Napoj sa na jeho múdrosť, na jeho cykly a na jeho krásu vo všetkých podobách.

Minulé leto som videla na balkóne vešať prádlo úplne nahú starú ženu. Najprv som sa pousmiala nad jej odvahou. Potom ma zaujalo jej telo.

Bolo to telo ženy vo veku vedmy. Telo, ktoré nieslo príbeh života.

Uvedomila som si, koľko múdrosti nesie telo v staršom veku. V jeho vráskach, v jeho pokoji a v jeho prirodzenej dôstojnosti. Bolo to pre mňa veľmi liečivé stretnutie.

Zdravé rozhodnutia a návyky

Keď sa telo cíti prijaté, vzniká priestor pre zmenu. Nie z tlaku, ale z lásky.

Z tohto miesta môže prísť nový životný štýl, pohyb a starostlivosť o telo. Každá žena je iná a má svoje jedinečné potreby. Preto nemám rada univerzálne rady, ktoré majú platiť pre všetkých.

Skús si položiť tieto otázky:

Ako sa starám o svoje fyzické potreby?

Doprajem si oddych, keď ho telo potrebuje?

Ako vyzerá môj vzťah k jedlu?
Koľko pozornosti a lásky dávam svojmu telu cez výživu?

Jem v pokoji alebo v strese a v zhone?

Ako vyzerá moje spodné prádlo?
Je moje oblečenie pohodlné?

Cítim sa vo svojom oblečení slobodne a prirodzene?

Kedy cítim, že moje telo žije?
Aký pohyb mu robí dobre?

Kedy naposledy som cítila radosť z pohybu?

Ako sa cítim, keď sa nehýbem?

Ako sa starám o svoj spánok a odpočinok?

Kedy naposledy som bola chvíľu sama so sebou v tichu?

Uzemnenie v tele

Každý deň sa vracaj do svojho tela. Keď pracuješ. Keď sa staráš o druhých. Keď sa hýbeš alebo oddychuješ.

Telo je vždy v prítomnosti. Tu a teraz.

Všimni si, čo vidíš. Čo počuješ. Aké vône cítiš. Akú chuť máš v ústach.

Prejdi vnútorným zrakom cez celé svoje telo a na chvíľu sa zastav.

Tu. Teraz.

Vo svojom tele a vo svojom bezpečí.

Malý rituál návratu do tela

Na záver si môžeš dopriať krátky rituál návratu k sebe.

Sadni si alebo sa postav tak, aby si cítila svoje telo. Zatvor oči.

Polož jednu ruku na srdce a druhú na brucho alebo na lono.

Niekoľkokrát sa pomaly nadýchni nosom a pomaly vydýchni.

Predstav si, že s nádychom prijímaš životnú silu do svojho tela. S výdychom uvoľňuješ napätie a tlak, ktorý na seba často kladieme.

Zostaň takto niekoľko dychov.

Potom potichu povedz svojmu telu:

Ďakujem.

Ďakujem za všetko, čo pre mňa robíš. Ďakujem za život, ktorý cezo mňa prežívaš.

Možno pocítiš jemné teplo v hrudi, možno pokoj v bruchu. A možno len ticho.

Aj to je v poriadku.

Sebaláska totiž nevzniká jedným veľkým rozhodnutím. Vzniká z malých každodenných návratov k sebe.

A telo je vždy miestom, kde sa môžeme vrátiť domov.