Svadba v prírode a obrad handfastingu

Niektoré páry necítia volanie po klasickom obrade. Túžia po priestore, kde sa môžu nadýchnuť, kde má všetko svoj čas, vôňu a zmysel. Po mieste, ktoré ich víta takých, akí sú.

Svadobný obrad sa dá prežiť len v dvojici alebo v kruhu priateľov a rodiny, ktorí sú vám blízki. Môže byť tichý, jednoduchý a hlboký. Súčasťou takéhoto obradu býva často aj rituál handfasting, zväzovanie rúk ako symbol vedomého spojenia.

Je to váš deň. Vaše rozhodnutie. Vaša cesta.

Príroda ako chrám

Stromy sú tichí svedkovia lásky. Každý kmeň, každý kameň, každá vlna vetra v korunách nesie svoju múdrosť a pamäť.
Obrad v prírode nie je len krásny. Je hlboký, pravdivý a nesený silou miesta, ktoré si vás zavolá.

Les, lúka, skalnatý výhľad alebo tichá čistinka pri vode – všade tam sa dá vstúpiť do posvätného priestoru bez stien a stropov. Príroda sa stáva chrámom. Otvoreným, živým, pravdivým.

Silové miesta, kde cítiš pokoj, ticho alebo jemné chvenie v tele, sú prirodzenou kulisou pre svadobný obrad. Niektoré páry si vyberajú miesto, ku ktorému majú citové puto. Iné nechajú prírodu, aby ich zavolala tam, kde majú pocit, že sa všetko spája.

Obrad pod holým nebom, so živlami, s výhľadom do krajiny alebo v objatí stromov, sa môže stať duchovným spojením. Spomienkou, ktorá nezmizne, pretože bola prežitá celým telom, srdcom aj dušou.

Handfasting – spojenie, ktoré cítiť

K silným momentom prírodných svadieb patrí aj handfasting, starý rituál zväzovania rúk, ktorý symbolizuje spojenie dvoch duší v dôvere, úcte a slobode.

Snúbenci si podajú ruky a tie sú spojené stuhami alebo tkanými pásmi. V tejto chvíli zaznievajú sľuby. Nie naučené, nie formálne, ale tie, ktoré prichádzajú z vášho vnútra.
Slová, ktoré si navzájom darujete pred sebou, pred prírodou, pred svedkami.

Je to chvíľa, ktorú si budete pamätať. A možno sa k nej budete chcieť vrátiť v myšlienkach, vo vedomí, v srdci.

Živly ako súčasť posvätného priestoru

Obrad sa tvorí v prepojení s prírodou a jej silami. Živly môžu byť prítomné symbolicky alebo celkom prirodzene, záleží na tom, čo vám je blízke.

Vzduch nesie vône živice, spev vtákov, šepot stromov. Vánok sa dotýka tváre a nesie vaše slová do priestoru.

Oheň, zapálený v ohnisku alebo svietiaci vo sviečke, je vedomý. Zahrieva, osvetľuje, spája. Do jeho svetla môžete vložiť svoje priania a hostia môžu pridať svoje požehnania pre váš vzťah.

Voda očisťuje a požehnáva. Môže to byť voda z potoka, ktorou si opláchnete dlane, alebo kalich vody, z ktorého si spolu pripijete na spoločnú cestu.

Zem je stabilita. Pod nohami, v kvapôčkach rosy, v kláskoch, kameňoch či kvetoch. Je to sila, ktorá vás podrží a pripomína, že to, čo sadíte, môže rásť.

Blízki ako súčasť kruhu

V kruhu rodiny, priateľov či komunity zaznieva rozhodnutie. Beriem si ťa.
Nie preto, že to vyžaduje forma, ale preto, že to tak cítim.

A predsa, tento moment nemusí mať publikum.
Môže byť len váš. Dvaja ľudia, ticho lesa a dotyk svetla.
Ale môže byť aj oslavný s blízkymi. So smiechom, spevom, objatiami.

Obrad v prírode má čas. Nesúdi, netlačí, neprikazuje.
Je skutočný a necháva veci byť tak, ako sú.

Váš obrad, váš spôsob

Každý obrad je iný.
Nie je to program ani schéma. Je to cesta, ktorú spolu vymyslíme a precítime.

Svadobný obrad v prírode, so živlami, so sľubmi a posvätnosťou, môže byť tým okamihom, ktorý zostane navždy vo vašom príbehu.

A tento obrad môže nastať kedykoľvek. Ako symbol začiatku. Alebo ako obnovenie sľubov po rokoch, návrat k tomu, čo je podstatné.