Ako prebieha pohrebný obrad v prírode? 

Nie každý cíti spojenie s klasickým pohrebom. Niekedy chceme niečo iné, tichšie, pravdivejšie, viac podľa srdca.

Pohrebný obrad v prírode je alternatívou pre tých, ktorí držia v rukách urnu, ale v srdci cítia, že rozlúčka si zaslúži viac než formálny rámec. Je to priestor pre úctu, lúčenie aj oslavu života. Vytvorený presne tak, ako si to zaslúži človek, ktorého sme milovali.

Obrad môže odrážať jeho život. Jeho farby, hudbu, príbehy. Môžeme ho vykonať pri ohni, pri rieke, v lese. Na mieste, kde sa cítime blízko zemi aj nebu.

Je to lúčenie, ale aj poďakovanie. Pre dušu, ktorá odchádza, aj pre tých, ktorí zostávajú.

Pohrebný obrad nemusí byť čierny a pochmúrny

Predstavme si, aký priestor vieme vytvoriť pre dušu človeka, s ktorým sa lúčime v láske. Obrad môže byť svetlý, nežný, plný symbolov života.

Namiesto čiernej môžeme použiť bielu. Farbu prechodu, mieru a pokoja. Pastelové tóny, zeleň, kvety. Na stojane môže byť položená fotografia s jemnou bielou šatkou, okolo nej vetvičky, kvety či obľúbené predmety zosnulého.

Môžeme vytvoriť koláž z fotografií jeho života, zavesiť ich na strom alebo rozložiť na plátno pri obrade. Nech je každý obraz spomienkou, ktorá žiari.

Všetko môže dýchať ľahkosťou. Aj lúčenie môže byť jemné a liečivé. 

Očistenie priestoru a otvorenie kruhu

Obrad začína vydymovaním miesta živicou alebo bylinkami. Priestor sa stáva posvätným. Otvárame kruh ticha a prítomnosti.

Tí, ktorí prichádzajú, môžu – ak si to budú priať – prejsť osobnou očistou dymom, pierkom alebo zvukom. Môžeme zapáliť sviečky alebo zaznie bubon či hudba, ktorá otvorí obrad. 

Pripomenutie života zosnulého

V tejto časti si pripomíname, kým bol človek, s ktorým sa lúčime. Na základe rozhovoru s blízkymi pripravím úvodnú reč – z informácií, ktoré mi dáte o jeho živote, o tom, aký bol, čo robil, čo mal rád.

Túto reč vám pošlem ešte pred obradom, aby sme ju mohli spolu doladiť, doplniť alebo upraviť tak, aby ste cítili, že je v nej všetko dôležité.

Je tu aj priestor pre blízkych, ktorí si želajú prečítať alebo vysloviť svoje vlastné rozlúčenie. Môže to byť list, spomienka, báseň alebo len jednoduché slová od srdca.

Táto časť je dobrovoľná. Každý si môže zvoliť, ako ju prežije – v tichu, v spomienkach alebo v hovorenom slove. Všetko, čo príde prirodzene, je vítané.

Rozlúčka so štyrmi živlami

V obrade prechádzame štyrmi živlami, ktoré nám pomáhajú spracovať, uctiť a prepustiť.

Vzduch nás sprevádza cez vône a zvuky. Dym z byliniek, šuchot listov, pieseň. Vzduch nesie naše slová a ticho, ktoré je plné významu.

Oheň je prítomný vo sviečkach alebo posvätnom ohni. Môžeme doň vkladať napísané odkazy, kvety, byliny, všetko, čo chceme symbolicky odovzdať a premeniť.

Voda je v nádobe, v ktorej plávajú sviečky z včelieho vosku, uložené v orechových škrupinkách. Voda nesie jemný pohyb duše. Je nositeľkou citov, ticha, plynutia. Každý môže pustiť jednu sviečku ako odkaz, poďakovanie, spomienku.

Zem prijíma naše dary. Do pripravenej misy alebo na miesto obradu môžeme položiť kamienky, hlínu, orechy, kvety. Darujeme to, čo cítime, že patrí späť prírode.

Pieseň a hudba ako most

Počas obradu môžu znieť piesne, ktoré mal zosnulý rád. Hudba otvára srdcia a pripomína to, čo zostáva aj po odchode.

Môže zaznieť živý spev alebo obľúbená melódia. Ticho medzi piesňami je rovnako dôležité ako hudba sama.

Kniha spomienok a odkazy do neba

Na mieste môže byť položená kniha, do ktorej môže každý vpísať slová – aj tie, ktoré nestihol povedať.

Môžeme pripraviť aj malé lístočky, ktoré sa zavesia na vetvy stromu alebo spália v ohni. Všetky slová sa stávajú modlitbou. Všetky spomienky sú súčasťou lúčenia.

Požehnanie a prepustenie

Záver patrí tichu a požehnaniu.

Vyslovíme slová, ktoré dušu odprevadia. Jemne, pokojne, s dôverou:

Choď v pokoji, duša milovaná. Vráť sa do svetla, z ktorého si prišla. Nech ťa sprevádza láska, ktorú si tu zanechala. My ju nesieme ďalej.

Kruh sa zatvorí v tichu, zvuku zvončeka alebo spoločným prepojením.  

Niečo sa skončilo. Ale láska a duša sú večné.