Informácie k vedomým pohrebným obradom a rozlúčkam
Pre tých, ktorí cítia volanie po alternatívnej a prírodnej forme rozlúčky.
Pohrebný obrad, ktorý sprevádzam je duchovný, no nie nábožensky dogmatický. Vychádza z vnímania duše ako vedomia, ktoré po smrti tela pokračuje na svojej ceste. Nie je potrebné opierať sa o konkrétne mená ako Boh, Vesmír či Matka Príroda. Dôležité je vnútorné precítenie a úcta. Verím, že sme nesmrteľné bytosti, ktoré prišli na Zem prežiť skúsenosť v tele. A keď príde čas, tak aj odísť.
Pohrebný obrad je prepúšťaním na ďalšiu cestu a zároveň oslavou života, ktorý bol prežitý a ktorého dotyk v nás zostáva.
Smrť nie je omyl
Smrť je súčasťou života. Je jedinou istotou, ktorú so sebou prináša pobyt vo fyzickej realite. Verím, že nič nie je náhodné – a že nie všetkým tajomstvám duše musíme rozumieť.
Niektoré duše prichádzajú len na krátko. A aj tak stihnú priniesť lásku a svetlo. Smrť nie je chyba ani trest. Je návratom duše domov, do priestoru nekonečna, do objatia univerzálnej lásky.
S pokorou pristupujem k tejto téme. Nemusíme jej rozumieť hlavou. Môžeme ju precítiť srdcom.
Obrady s urnou a symbolické rozlúčky
Sprevádzam obrady, pri ktorých je prítomná urna alebo symbolické rozlúčky s fotografiou, spomienkou či osobným predmetom.
Urnu možno uložiť viacerými spôsobmi. Okrem tradičného uloženia na cintoríne (urnový hrob, kolumbárium, rozptylová lúka) sa čoraz častejšie stretávam s túžbou blízkych ponechať si urnu doma, vziať ju na chalupu, či uložiť pod obľúbený strom. Zákon to umožňuje, ak je urna uložená na súkromnom pozemku alebo na mieste so súhlasom jeho vlastníka.
Niekedy si rodina želá rozptýliť časť popola v prírode, pri rieke, v lese, v horách. Alebo zasadiť strom na miesto, ktoré bude pripomínať ich blízkeho a kde sa budú môcť v tichu spojiť so spomienkou.
Možností je mnoho. Najdôležitejšia je úcta, láska a vedomé rozhodnutie.
Ekologický aspekt obradu
Obrad sa väčšinou koná v prírode a je možné ho realizovať celoročne. V prípade potreby vieme vytvoriť intímne a dôstojné prostredie aj v interiéri.
Používam prírodné, rozložiteľné materiály. Kvetinová výzdoba je jemná a symbolická. Na obrade sa nenosia klasické vence ani kahance. Už v pozvánke odporúčam napísať, že ak majú účastníci obradu potrebu niečo priniesť, postačí lúčny kvietok, malá rastlinka alebo osobná spomienka, napríklad fotografia. Na záver môžu mať pripravený svoj odkaz, napísaný na papieri alebo aj v mobile.
Každý má možnosť rozlúčiť sa spôsobom, ktorý mu je blízky – zapáliť sviečku, prečítať list, napísať odkaz, zazvoniť zvončekom či len potichu zamávať duši na cestu: "Maj sa krásne. Šťastnú cestu."
Podpora namiesto vencov
Na kvetinovú výzdobu sa bežne vynakladajú stovky eur. Ak cítite, že zosnulý mal srdce pre určitú oblasť – umenie, zvieratá, ľudí v núdzi – je krásnym gestom pozvať hostí k podpore niečoho, čo miloval.
Napríklad formou príspevku do overenej zbierky. Odporúčam stránku donio.sk, kde sú mnohé kampane so silným príbehom.
Ak by ste si želali usmernenie, ako túto prosbu citlivo komunikovať pozvaným, rada vám s tým pomôžem.
Rôzni ľudia - rôzne obrady
V našej kultúre je takáto forma pohrebného obradu nová. Je určená pre ľudí s otvoreným srdcom. Pre tých, ktorí vnímajú dušu, kráčajú cestou sebarozvoja, možno sú spojení s jogou, vedomým životom, spiritualitou.
Vybrať si takýto obrad je prejavom odvahy a iného pohľadu na život a smrť.
Zároveň chápem, že nie každý to cíti rovnako. A to je v poriadku. Každý človek aj každá rodina si vyberá takú rozlúčku, ktorá najviac zodpovedá ich viere a citu.
Hovorme o smrti
V článkoch o pohrebných obradoch často spomínam, ako dôležité je priblížiť obrad samotnému človeku. Zladiť ho s tým, kým bol. Farby, symboly, hudba.
Ideálne je, keď sám povie, ako by si prial svoju rozlúčku.
Nie vždy je to možné, ale ak áno, aj takýto rozhovor nás môže otvoriť prijatiu odchodu.
A ak práve vy cítite, že by ste si želali pripraviť vlastný rozlúčkový obrad, môžeme ho vytvoriť spolu.