Handfasting a jeho história – posvätné zväzovanie rúk naprieč stáročiami

Handfasting, známy ako posvätné zväzovanie rúk, je starobylý svadobný obrad, ktorý v sebe nesie silu sľubu, lásky a záväzku. Keď sa dve duše rozhodnú kráčať životom bok po boku, ich ruky sa prirodzene spoja – a tento prastarý symbolický akt sa stáva centrom ich svadobného dňa. Obrad handfastingu sa objavuje v rôznych kultúrach a historických obdobiach ako nežný spôsob, ktorým dvaja ľudia ukazujú svetu svoju voľbu – spojení, rozhodnutí, milujúci, oddaní a spolu.

Význam slova handfasting

Slovo handfasting pochádza zo staroanglického handfæstung, čo znamená "upevnenie rukou" – teda podanie rúk ako záväzné vyjadrenie sľubu. Podobné gestá boli súčasťou právnych i obradných zvykov v mnohých starých kultúrach. Ruka bola symbolom dôvery, pravdy a dohody.

Kde má handfasting svoje korene

V Škótsku a severnej Európe sa podanie rúk bežne používalo pri zásnubách a sobášnych dohodách. Škandinávsky handsal označoval formálne potvrdenie záväzku dlaňami. V Škótsku až do 20. storočia fungovali tzv. irregulárne manželstvá – zväzky uzatvorené vyhlásením pred svedkami. Práve preto sa handfasting dodnes spája s prirodzeným a neformálnym, no zároveň hlboko symbolickým sobášom.

Handfasting a slovanská tradícia

V slovanských krajinách sa pri svadbách tradične spájali ruky nevesty a ženícha pomocou šatky, opasku alebo stuhy. Na východe sa používal bohato vyšívaný ručnyk – ľanový pás látky s výšivkou, ktorý niesol požehnania a ochranne symboly. V kresťanskej liturgii mal podobnú funkciu kňazský pás (štóla), ktorý sa kládol cez ruky novomanželov ako znak ich spojenia. Tento zvyk prežíval až do 20. storočia v ľudových svadbách.

Zabudnutý a znovuzrodený obrad

S postupom času, keď sa manželstvo stalo úradne inštitucionalizovaným, obrad zväzovania rúk ustúpil formálnym sobášnym rituálom. V 20. storočí sa však znovuobjavil – najprv v duchovne hľadajúcich komunitách, medzi novopohanmi a wiccanmi, neskôr aj v civilných a alternatívnych svadobných obradoch. Dnes si ho vyberajú páry, ktoré túžia po osobnejšej, symbolickejšej a vedomej forme sobáša.

Handfasting dnes – sloboda, láska a vedomý sľub

V súčasnosti si páry počas handfastingového obradu spájajú ruky farebnými stuhami, karetkami alebo ručne vyšívaným ručnykom. Každá stuha či pás nesie osobitný význam – od farby až po zámer. Handfasting je slobodné rozhodnutie páru, ktorý sa spája v láske, úcte a vedomej oddanosti. Nie je to záväzok navždy, ale hlboké áno, ktoré trvá, kým láska žije. Je to spojenie dvoch ľudí, ich ciest a rodov – vedome, srdcom a v pravde.

Nejde o návrat k minulosti, ale o návrat k duši.

Handfasting je duchovný akt – vedomé spojenie dvoch bytostí, hlboké áno na úrovni duší. Je to okamih, keď sa láska stáva viditeľnou. Keď sa ruky spoja nie len pre tento deň, ale ako posvätný sľub pre spoločnú cestu. Kým srdcia hovoria áno, trvá spojenie dvoch duší v dôvere, úcte a láske.

Záverečné pozvanie

Aj dnes je možné zažiť obrad handfasting – posvätné zväzovanie rúk, či už v spojení s oficiálnym sobášom alebo ako samostatný ceremoniál. Pre viac informácií ma môžete kontaktovať a zistíte, či je tento obrad vhodný práve pre vás.