Enheduanna – prvá spisovateľka sveta bola kňažka

Enheduanna žila okolo roku 2300 pred n. l. Bola dcérou mocného panovníka Sargona Akkadského, ale do dejín vstúpila nie ako princezná, ale ako kňažka a poetka, ktorá dala hlas Bohyni. Bola najvyššou kňažkou boha Nannu a stala sa prvou známou autorkou, ktorá podpísala svoje diela vlastným menom.

Jej hymny, piesne a verše sú uchovávané v hlinených tabuľkách a preložené z klinového písma do moderných jazykov. Je to ohromujúce zistenie: prvá literárna autorka na svete bola žena. A nie len to – bola kňažka Bohyne a písala poetické texty o Bohyni.

Zanechala po sebe dielo ako "Exaltácia Inanny"  kde neoslavuje len božskú silu Inanny, ale aj vlastnú vnútornú cestu k nej. Jej slová sú horiacim modlitbovým plameňom, ktorý stále žiari.

Verše Enheduanny: hlas kňažky, ktorá spieva Bohyni

V Exaltácii Inanny sa prihovára Bohyni s hlbokou oddanosťou a surovou silou zážitku. Jej verše sú mystické, revolučné a zároveň až bolestne osobné.

"Kráľovná všetkých najmocnejších mocností,
svetlo, ktoré žiari cez všetky temnoty,
Inanna, ty, ktorou sú nebo i zem prepletené,
ty, ktorá vynášaš rozsudky…"

"Ako levica ty zavýjaš,
ako búrka prevraciaš hory,
tvoje srdce je neúprosné,
tvoj smiech je oheň."

"Keď si na mňa pozrela, Bohyňa,
tvoj pohľad ma vyniesol späť k svetlu.
Obnovila si môj hlas.
Dala si mi silu stáť."

"Tvoje srdce je hlbšie než oceán,
tvoje záhady nepozná nik.
Si panovníčkou života i smrti,
krásou aj mečom."

Tieto slová niesli modlitbu, politické posolstvo aj svedectvo kňažskej duše, ktorá padla a bola znovuzrodená. Enheduanna totiž počas jedného politického konfliktu stratila svoju pozíciu, bola vyhnaná z chrámu, zosadená z trónu kňažky a práve v tomto exile napísala najhlbšie časti svojho diela. V jej básňach je zachytená strata, temnota aj návrat k moci vďaka Bohyni.

Čo vieme o Enheduanne

Enheduanna bola nielen kňažka a poetka, ale aj diplomatka. Jej funkcia nebola čisto náboženská. Cez kňažský úrad spájala rôzne mestské štáty pod vládou Akkadskej ríše. Pôsobila ako vysokopostavená sprostredkovateľka medzi svetom ľudí a božskou sférou.

Napísala aj cyklus Sumerské chrámové hymny, 42 hymnov zasvätených rôznym mestám a božstvám, čím upevňovala duchovnú a kultúrnu jednotu ríše.

Jej vplyv siahal za hranice chrámu. Vniesla do literatúry osobný zážitok, modlitbu ako formu výpovede, a ženskú perspektívu ako kľúč k porozumeniu božskému.

Enheduanna nebola len historickou postavou. Bola svetlom, ktoré pretrvalo tisícročia. Jej hlas, zachovaný v hline, je dôkazom toho, že ženská múdrosť, spiritualita a tvorivosť stáli pri zrode civilizácie.

Jej verše sú dodnes posvätným dokumentom vnútorného prerodu: padla, bola vyhnaná, umlčaná a znovu sa postavila, a práve v exile našla svoj najsilnejší hlas.

Enheduanna je archetypom tej, ktorá si pamätá.

Nezabudni na svoju moc tvoriť.
Na slová, ktoré v tebe horia ako oheň.
Na hlas, ktorý ťa spája s Bohyňou.

Nezabudni, že aj v exile duše môžeš nájsť svoje najpravdivejšie slová.
Že aj keď ťa svet umlčí, tvoj hlas prežije, ak v ňom horí pravda.
Nezabudni, že si posvätná. Že tvoja pieseň je modlitba.

(mnou napísané posolstvo a inšpirácia od Enheduanny)

Odporúčané vedecké zdroje:

• Betty De Shong Meador – "Inanna, Lady of Largest Heart"
  (Preklady a interpretácie hymnov Enheduanny + štúdie o kňažkách)

• Joan Goodnick Westenholz – "Enheduanna, En-Priestess, Hen of Nanna, Daughter of Sargon"
  (Najzásadnejšia asyriologická štúdia o Enheduanne)

• Tikva Frymer-Kensky – "In the Wake of the Goddesses"
  (Kňažské role žien v Mezopotámii)

• Julia Assante – "Ancient Art and Sexuality" / "The Qadištu and Sacred Prostitution Debate"
  (O novej interpretácii pojmu "qadištu")