Tanec búrky: Ako premeniť predmenštruačný hnev na silu a hranice

22.07.2025

Sú chvíle, keď nás netrápi nálada, ale pravda. A práve v predmenštruačnej fáze prichádza tá pravda s intenzitou blesku.

Nie si pokazená. Nie si dramatická. Nie si príliš. Si živá, múdra, cyklická. A práve táto fáza Ti dáva prístup k tvojmu vnútornému červeno-ohnivému hlasu. A ten môže znieť ako hnev. Ako potreba hraníc. Ako burácajúca búrka.

Čo sa deje pred menštruáciou

V tejto fáze (luteálnej) prirodzene klesá estrogén a serotonín, a tým sa znižuje naša "filtračná kapacita" – nemáme už silu tváriť sa, že niečo nevidíme. Telo chce pravdu. Nervový systém už nechce hrať hry.

A preto sa môžu vynoriť spomienky, ktoré sme vytlačili, potlačené emócie, hnev na seba aj iných, potreba byť sama, chrániť sa, rozlíšiť čo je moje a čo nie.

Tanec búrky: Premena hnevu na silu

Keď príde táto emócia, máme na výber. Potlačiť ju, zjesť ju, prekrútiť ju… alebo zmeniť ju na posvätný tanec.

Tanec búrky nie je o výkone ani o kráse. Je to výboj. Alchýmia. Zmena energie z "hnevám sa" na "viem, čo chcem".

Tanec búrky trvá len pár minút. Čím intenzívnejšie do toho pôjdeš, tým lepšie. Nemusíš sa naň špeciálne pripravovať. Stačí bezpečný priestor osamote. Pusti si hudbu a dovoľ svojmu telu pohyby aké cítiš. Môžeš sa triasť, kričať do vankúša, dýchať zhlboka, vydychovať všetko napätie. Púšťaš. Oslobodzuješ sa. Všetko je tvoje, aj táto emócia.

Ak Ti príde spomienka, kde si zamrzla, kde si potlačila svoj hnev, zúrivosť, kde si neudržala svoje hranice, predstav si to. Dovoľ si prežiť to cez telo a prepustiť to. Už nie si v tej situácii. Už si vedomá žena. Už máš nástroj.

Ak je v tejto spomienke prítomná konkrétna osoba, pracuješ len s jej projekciou. Nesmeruješ energiu na ňu, neútočíš, neškodíš. Pracuješ s tým, čo sa v tebe uložilo ako emocionálna stopa. Cez tanec čistíme svoje vnútro, nie druhého človeka.

Fázy predmenštruačného tanca

Rozpoznanie
Cítim napätie. Cítim nechuť. Niečo sa vo mne dvíha. Uvedomím si: som v silovej fáze cyklu. Vychádza na povrch pravda.

Príprava priestoru
Stíšim svetlá, pustím silnú hudbu (napríklad tribal, Woodkid, bubny). Dám telu voľnosť. Vypnem estetiku. Zapnem pravdu. Vytvorím si bezpečný priestor, môžem tancovať nahá.


Tanec búrky
Začínam pomaly. Krúživými pohybmi uvoľňujem ramená a boky, dupem nohami, trasem rukami. Vraciam sa do tela, cítim ho celé, prítomné, pripravené. Vnímam, ako prichádza búrka – a viem, že jej mám dať priestor. Vydávam zvuky: dych, hlas, rev, šepot. Hovorím vetu, ktorú som vtedy nemohla vysloviť. Hýbem sa zo svojej sily, predstavujem si situáciu, ktorá vo mne zanechala hnev, a dovolím si zúrivosť – bez toho, aby som ňou komukoľvek ubližovala. Dávam do pohybu celé telo, bez zábran, bez rezervy. Keď už nevládzem, začnem sa triasť. Trasiem rukami, nohami, uvoľňujem hlavu, nechávam vibrovať celé telo a cítim, ako napätie odchádza.

Ukotvenie a podpora nervového systému
Po tanci sa uzemni vedome. Pusti si pieseň, pri ktorej sa budeš hýbať pomaly, akoby si kráčala. Hýb sa na mieste a vnímaj, ako sa nová informácia zapisuje do tela. Hovor si: "Mám to zapísané v tele. Moje hranice. Moje ohradenie sa. Už nezamŕzam. Už viem, kde končím ja a kde začína svet."


Podpor svoj nervový systém jednoduchými technikami, ktoré aktivujú nervus vagus a privedú ťa späť do pokoja. Pomôže Ti jemné búchanie päsťami alebo prstami po hrudnej kosti, pomalý hlboký výdych s jemným hlasovým tónom ("hmmm"), hladkanie vlastných ramien, krátky strečing šije, pliec a bedier, alebo len priloženie dlaní na zátylok a vedomé dýchanie.

Prečo to funguje

Pretože aj Zem nie je len lúka a potôčik. Je aj víchrica. Sopka. Oheň pod povrchom. A my ako dcéry Zeme máme v sebe všetky jej živly.

Keď ich nevyjadríme, obrátia sa proti nám: ako výbuchy, záchvaty úzkosti, cravingy a výčitky.

Ale keď ich pozdvihneme do vedomia, stanú sa sebavedomím, hranicami, vnútorným kompasom.

Tanec búrky je liečivý nástroj, ku ktorému sa môžeš kedykoľvek vrátiť bez ohľadu na to, v akej fáze cyklu sa nachádzaš.

Autorská poznámka

Tento text vznikol po jednej veľmi silnej predmenštruačnej noci, keď sa moje telo rozhodlo nezamrznúť, ale tancovať. Tancovalo starobylý bojový tanec. Vydýchlo hnev, premenilo ho na oheň a oheň na silu. Svoje hranice som si vytancovala. 

Simona Kecková, kňažka
Všetky práva vyhradené 2025
Vytvorené službou Webnode
Vytvorte si webové stránky zdarma!